2.kapitola

Tašku som si navliekla na plecia ale počula som rodičovskú hádku. Moji rodičia sa nikdy nehádali. Boli milí a strašne kompromisný ( to ja som presný opak ) a keď sa už hádali tak to bolo vážne. ,, Madison dohodli sme sa, že jej to povieš ty.! Ale ja viem len to sa neda, ona je este taka mala a taká ja neviem ako jej to cheš povedať " vtedy oco zostal ticho a iba si hrýzol peru. ,, Okey pokúsime sa dohodnúť s parlamentom ale nič neslubujem "  povedal otec. ,, Ty si úžasný " mama sa mu hodila okolo pliec. ,, Ideme ?? Poďme ! " povedal oco. Myslím, že netušili, že som ešte doma a stalo sa niečo divné. Chytili sa za ruky a úplne v pohode prešli cez stenu. V hlave som mala len dve písmenká. "Čo ?"